Zápisky zo srdca Afriky

Tieto riadky píšeme z Bigugu, miesta, ktoré sa na niekoľko mesiacov stáva naším novým domovom. Cesta sem bola kamenistá a riadne do kopca. Anička dostala víza hodinu pred odletom, v Turecku pre veterne počasie odkladali čas odletu do Kigali. Prvý krát sme precitli o tom, kam ideme, keď sme nastúpili do autobusu, ktorý nás viezol k lietadlu smerujúcemu do Afriky. Obleky a cestovné tašky boli v tieni, odteraz sa hrá na praktické oblečenie a na batohy. Po včerajsom príchode sme sa zoznámili s miestnou zdravotnou sestrou. Ďaľšie tri hodiny som strávil sám s rodiacou afričankou, lebo sestrička bola pri pôrode dvojičiek. Vraj bežný večer v Afrike. Logista dnes ráno odišiel a zostali sme tu s Aničkou akosi zvlášstne sami.
DSCF0830 DSCF0842 DSCF0843 DSCF0846 DSCF0850 DSCF0851

Dnes už klinika bežala naplno – ráno vizita pacientov, potom konzultácie. Myslím, že v celkom skromných podmienkach a obaja s Aničkou sme vdační za to, čo nás naučila Zdychava. Píšuc tieto riadky si šsak uvedomujeme, že len o pár desiatok metrov od nás sú hlinené domy, kde v omnoho menšej miestnosti ako u nás, spí omnoho viac ľudí. To, že nemáme teplú vodu, ani vlastne pitnú tečúcu nám nepripadá až tak zvláštne.

Bigugu je miesto ukryté v horách, asi 2200 m.n.m., 21 km nad mestečkom Kibuye pri jazere Kivu. Všade navôkol sú kopce posiate malými domčekami, cítime vôňu borovice a v diaľke spievajú vtáky, aké sme ešte nepočuli, v údoli vidieť vodopád, ľudí pracujúcich na políčkach.

Asi nás čaká veľa práce, ale s dôverou sa tešíme.

Anička a Robi

Comments

comments