Te Araroa – dva svety

Videli sme krasne vtaky, co kruzili nad brehom Pacifiku na dalekom novozelandskom severe. Zrazu nastalo nieco, o com sme nikdy predtym nepoculi. Pretrel som oci, ci dobre vidim – krdle vtakov sa strmhlavo vrhali do vody, aby sa z nej po kratkej chvilke vynarali, niektore boli v love uspesne. Myslel som na Orka a jeho popis sveta okolo nas, zdalo sa nam, ze citame jeho knizku.

img_3112

Kracali sme po plazi, dnes rano, pred ocami sa vytvoril zvlastny obraz. Kracali dvaja, Anglicanka a American. Uz spolu kracame zopar dni, poznavame sa a vnimame, ako Douga prekvapili vysledky volieb v jeho krajine. Po jeho boku kracala Anglicanka, predstavitelka toho Stareho sveta, ktora, akoby s porozumenim pocuvala a upokojovala ho. Zvlastny a pekny symbol dvoch svetov kracajuc tak blizko vedla seba.

Pawel s nami uz par dni nie je. Po jednej noci, ktoru sme stravili u dvoch staromanzelov sa rozhodol spomalit a odvtedy sme sa nevideli. A ti staromanzelia – jednoduchy, krasny pribeh. Ona mu dala oblicku, on ju prijal. Ona sa potom rozhodla prejst celu Te Araroa a on ju podporoval, bol jej zasobovacom. Prijali nas, viacerych putnikov, do svojho domu, pohostili nas a nechali prespat. Lebo vedeli, ake je to kracat dlho.

Na trase zostavame zatial styria. Hladame miesta, kde mozme postavit stany zadarmo, na pocudovanie to nie je lahke, lebo moze sa len tam, kde nie su zakazy a tie su skoro vsade. Auckland sa blizi, tam si dame den volno a pokracujeme dalej. Vianoce chceme prezivat vo Wellingtone.

Anicka nadalej sokuje spoluputnikov majstrovskymi dielami na alkoholovom varici. Tuto spravu piseme zo spacakov po vybornej veceri – zemiakova kasa si zeleninou a omackou. Pluzgiere sa tvoria a odchadzaju, zvykame si na kazdovecernu hygienu noh a ich pripravu na dalsi den.

img_2960 img_3058

 

Comments

comments