EDS v Nemecku: začiatok apríl 2017!

Náš dlhodobý partner organizácia Jugendwerk der AWO Württemberg hľadá dobrovoľníkov od 18-30 rokov na aktivity v ich mládežníckom centre, kde potrebujú aktívnych ľudí pri organizácii rôznych programov pre mládež, pre utečencov, pre mediálnu komunikáciu či administratívnu pomoc. Ak hľadáte dlhodobú dobrovoľnícku činnosť (12 mesiacov), určite kliknite na viac info TU .

Kontaktujte nás a radi Vás pripravawoíme na túto skúsenosť: helena ( @ ) ymca . sk

EDS vo Varšave: od septembra 2016!

SCHUMAN_logo_kolorPoľská nadácia Roberta Schumana vo Varšave ponúka posledné miesto pre mladého dobrovoľníka od 18-30 rokov, ktorý by mal záujem pracovať s hendikepovanými deťmi v škôlke, ktorú nadácia zastrešuje. Viac info o tejto EVS pozícii na 10 mesiacov nájdete tu: viac info

Ak si aj po preštudovaní projektu myslíte, že je to presne pre Vás, kontaktujte nás a vyplníme spolu ich prihlášku!

kontakt:  helena(@)ymca.sk

 

 

Štrukturovaný dialóg: Liptovský Mikuláš

Tesne pred odzvonením posledného školského dňa sa v utorok 28.6.2016 trieda tretiakov Stredn20160628_082144ej odbornej školy stavebnej v Liptovskom Mikuláši zapojila do nového cyklu Štrukturovaného dialógu Európskej únie a mladých ľudí. Vďaka tomuto projektu môžu mladí ľudia priamo politikom a ľuďom, ktorí majú rozhodovaciu právomoc, vyjadriť svoje názory na dnešnú spoločnosť a jej potreby.

Continue reading

Medzinárodný seminár Community work(s)

Screen Shot 2016-06-29 at 3.10.40 PM

19. – 26. júna 2016 sa v Marianke stretlo 32 pracovníkov s mládežou z 8 krajín na týždňovom seminári organizovaným YMCA na Slovensku v spolupráci s YMCA George Williams College London. Bol to čas intenzívneho učenia sa, zdieľania skúseností a tvorby nových kontaktov a spolupráce.

Viac na: fotoalbum
Photo credits: Marius Pop & João Moura

Študijná návšteva 18. – 20. apríla 2016, YMCA George Williams College, Londýn

ymca_college_selection_cz_1V YMCA sa dlhodobo zaujímame o rozvoj tých, ktorí s mladými pracujú či už ako dobrovoľníci alebo pracovníci s mládežou. Preto sme minulý rok oslovili Briana Beltona, profesora jedinečnej a jedinej vysokej školy v Anglicku, ktorá sa systematicky venuje vzdelávaniu pracovníkov s mládežou o spoluprácu pri rozvoji tejto práce aj na Slovensku. Brian je aktívnym učiteľom, mentorom, no naďalej ostáva v kontakte s realitou a výzvami, ktorým dnes čelia mladí ľudia. Napísal množstvo kníh o práci s mládežou, supervízii a komunitnej práci (viac o Brianovi), ostáva nadšeným obhajcom slobody mladých ľudí a tých čo s nimi pracujú, ako hovorí: “Hľadá otázky, ktoré je potrebné sa pýtať.”

Continue reading

Zápisky zo srdca Afriky 2

Keď sme sa v sobotu večer vrátili z Kibuye, mali sme pocit, že sa vraciame domov. Až nás to trošku zarazilo a tak premýšľame, čo robí určité miesto domovom… Pre niekoho kľúče vo vrecku, pre niekoho pocit spolupatričnosti, pre ďaľšieho priatelia, pre iného zas spomienky. Keď človek prijme svoje miesto ako miesto domova, mnohé farby okolia začínajú žiariť jemnejšími odtieňmi, ako predtým.

DSCF0885 DSCF0970 DSCF1006 DSCF1021 DSCF1037

Po práci si sadáme na lavičku s výhľadom na dedinku Bigugu a čakáme na západ afrického Slnka. Je ten život tu naozaj taký odlišný, ako niekoľko kilometrov na sever? Je tu naozaj toľko nebezpečenstva, ako nám tam ďaleko rozprávali? Ľudia si napriek nízkej strednej dľžke života a veľkej chudobe spievajú, vďačne sa modlia, tešia sa s nami a večer spolu so západom líhaju do svojich hlinenych domčekov. Slnko svieti na všetkých rovnako, možno je medzi nami ľuďmi po svete menej rozdielov, ako sa mnohokrát nazdávame.
Jeden takýto podvečer sme si spolu čítali časopis National Geographic. Občas sa u nás zastaví niekoľko detí a dospelých, pokecáme spolu, aj keď nevieme druhého reč, úsmevy na tvárach akoby prezrídzajú, že si v podstate rozumieme. Sadli si k nám a spoločne sme čítali o laponských losoch. My rozumom, oni očami. Otáčali sme stránky a oni prekvapene s údivom, stránku po stránke, ukazovali prstom na obrázky zvierat, ktoré zrejme ešte nikdy nevideli. Dospelí ľudia, obrovské ruky zrobené z obrábania zeme sa dokážu radovať, čudovať sa z neznámeho a tak detsky gestikulovať. Myslíme teraz na nášho kamaráta stojaceho pri vchode bez akejkoľvek brány, kde v noci stráži nemocnicu. Možno stále premýšľa o tých čudách, ktoré dnes v časopise videl…
Najradšej však máme, keď zdravotnícke centrum pred večerom utíchne, ľudia sa rozprávajú tichšie, skoro šepkajú. Precitneme, že nepočuť detský džavot, nastáva zvláštna atmosféra cvrčkového cvrlikania, akási táborova atmosféra, ktorá je nám tak blízka. Pocit vzrušenia z toho, čo nastane, keď sa rozhorí táborová vatra, keď prehovorí šerif pri praskaní smrekových triesok, kto tentoraz zvládne vatru odvahy… Všade navôkol je tma, svieti iba niekoľko svetiel pri nemocnici. Občas v diaľke počuť kravy, ktorým sa nechce z pastvy, nočné vtáky začínajú svoje spevy, nad hlavou potichu preletí sova. Znenazdajky sa nieko vynorí z tmy, pozdraví sa a pokračuje ďalej. Bez baterky, na chodník si posvieti mobilom, keď musí…
Líhame si s myšlienkami, kto komu vlastne pomáha. Veslujeme preč od toho, že my sme tí, ktorí “vieme život” a oni tí, ktorí nevedia. Vietor z modenej Európy vlní vodu…
Ráno nás z postele vyženie beh africkej vrany po plechovej streche nemocnice. Vždy takmer presne o šiestej. Nový deň začína.
Anička a Robi

Zápisky zo srdca Afriky

Tieto riadky píšeme z Bigugu, miesta, ktoré sa na niekoľko mesiacov stáva naším novým domovom. Cesta sem bola kamenistá a riadne do kopca. Anička dostala víza hodinu pred odletom, v Turecku pre veterne počasie odkladali čas odletu do Kigali. Prvý krát sme precitli o tom, kam ideme, keď sme nastúpili do autobusu, ktorý nás viezol k lietadlu smerujúcemu do Afriky. Obleky a cestovné tašky boli v tieni, odteraz sa hrá na praktické oblečenie a na batohy. Po včerajsom príchode sme sa zoznámili s miestnou zdravotnou sestrou. Ďaľšie tri hodiny som strávil sám s rodiacou afričankou, lebo sestrička bola pri pôrode dvojičiek. Vraj bežný večer v Afrike. Logista dnes ráno odišiel a zostali sme tu s Aničkou akosi zvlášstne sami.
DSCF0830 DSCF0842 DSCF0843 DSCF0846 DSCF0850 DSCF0851

Dnes už klinika bežala naplno – ráno vizita pacientov, potom konzultácie. Myslím, že v celkom skromných podmienkach a obaja s Aničkou sme vdační za to, čo nás naučila Zdychava. Píšuc tieto riadky si šsak uvedomujeme, že len o pár desiatok metrov od nás sú hlinené domy, kde v omnoho menšej miestnosti ako u nás, spí omnoho viac ľudí. To, že nemáme teplú vodu, ani vlastne pitnú tečúcu nám nepripadá až tak zvláštne.

Bigugu je miesto ukryté v horách, asi 2200 m.n.m., 21 km nad mestečkom Kibuye pri jazere Kivu. Všade navôkol sú kopce posiate malými domčekami, cítime vôňu borovice a v diaľke spievajú vtáky, aké sme ešte nepočuli, v údoli vidieť vodopád, ľudí pracujúcich na políčkach.

Asi nás čaká veľa práce, ale s dôverou sa tešíme.

Anička a Robi